...koho iného ako Verinique :) a ako tradične, mnohovýznamové obrazy a metafory nadchli, zeleno-červená štylizácia uchvátila (zaujatie pretrváva od Patterns Trilogy Jamieho Travisa) ...a hudba, hudba! Zbigniew Preisner, človek, ktorý (podľa wiki) nemá žiadnu klasickú hudobnú výchovu, dokáže skladať niečo takéto, klobúk dolu. Tíško si sadnime, zatvorme oči (lebo to video k tomu nechcete videiť ;) a nechajme sa unášať mocnou zeleno-červenou krásou:
A potom sa povinne zamyslíme, čo vlastne odlišuje film ako fromu umenia od nezáživnej zdĺhavej serie záberov. Oboje v nás vyvolá emócie (a ani umelec nemôže zaručiť to, aké to budú; spolutvorcom diela je i jeho prijímateľ, všakže Umberto :), oboje má diskutabilnú cenu, otázka hodnoty je ešte zápeklitejšia.
Ďakujem, v tomto momente môžeme zanechať naivné a insitné úvahy a "krátke zmienky o nekonečne" a rozlúčiť sa ďalším citátom. Kto uhádne (bez googlu, samozrejme ;), kto je autorom, získa hodnotnú cenu (a navica sa dozvie, čo som čítal) :)
Anyway: "Pramenem kýče je kategorický souhlas s bytím."
2 comments:
:))) AHA! Chytak!! Nic si necital, ale si bol v Narodnej galerii v Prahe.. Co som vyhral? :)
onko: vyhravas pobyt v prahe na celu dobu nadvazujuceho mgr. studia a k tomu -- free hooker ;)
.
ale nezabudaj, ze som to dolicne dielo aj cital ;)
Post a Comment