...alebo prečo nič nepísať. Len preto, že sa človek má dobre? Chabý dôvod.
[začiatok chválenia sa]
Keď už píšem, tak sa pochválim, práve bol dokončený môj prvý spoluautorský článok na úplne bezvýznamnú konferenciu ITAT 2009.
[koniec chválenia sa ]
Ďalej sa hanbím, že som si tak dlho nevšimol, že excentrická postavička, doktor Kryl, bloguje. Pre tých, ktorí netušia, kto dr. Kryl je, pridávam na pobavenie pár jeho výrokov:
(Hm, ako tak pozerám na tie jeho výroky, tak pre človeka neznalého kontextu je to ako prerozprávaný vtip zo situačnej komédie...)
Anyway, here we go:
Já mám čtyři děti, ale nepamatuji si data jejich narození. Vím jenom, kdy se narodilo to první, a pak intervaly. Ale fakt nechápu, jak tu můžou dělat lidi, co maj třeba deset děcek... Dyť ti už na to snad musej mít databázi!
Na to řešení hned tak nepřijdete, pokud vás neosvítí Duch Svatý, nebo nějaký jiný duch, třeba du chcát...
Do toho stavu se program dostane, když dopočítá až ke koncovému 'begin'.
Ťažko však takto v krátkosti vystihnúť pána doktora, toho rozhodne treba vidieť a zažiť na vlastnej koži. Sám si spomínam, že sa ma raz na skúške pýtal, odkiaľ som také blbosti nabral, a či tá publikácia vyšla v Grade.
Každopádne ma prekvapilo pri čítaní spomínaného blogu, niekoľko vecí, ktoré nechcem bližšie špecifikovať a nechám na samotných čitateľoch, či ich dokážu oceniť.
S pánom doktorom som sa zhodol aspoň v dvoch predstaveniach/kultúrnych podujatiach, a to i názorovo, čo som rád, lebo napriek jeho náture je to veľmi inteligentný človek.
Beznadějný sen o tom, že jsi...
Ne, že se zdáš, ale že jsi.
V každém okamžiku vědomá. Bdělá.
A zárověň propast mezi tím,
čím jsi pro ostatní a čím jsi pro sebe.
Pocit závrati a nepřestávající touha
po odhalení.
Být konečně prohlédnuta,
zredukována, možná i zničena.
Každý tón hlasu lež, každé gesto faleš,
každý úsměv grimasa.
I. Bergman: Persona
Nutnosť zamyslieť sa nad sebou a nad vlastnou plytkosťou, ktorá ju následne automaticky poprie. Ehm, sú zbytočné filozofické reči na niečo dobré?
Zábavné veci sa však dejú tuto v metropoli a v celej krajine. Národná súťaž traf si svojho parobka naberá na obrátkach. Len banujem, že aj súdruh Fico nebol Paroubka podporiť na tomto pražskom mítingu...
Po počiatočnom nadšení však prišlo i sklamanie, keď sa hádžuci alebo inak protestujúci majú vyjadriť, čo vlastne je také hrozné na Paroubegg-ovi. Podobne ako pri nedávnom vešaní pamätnej tabule pre Jána Slotu. Ľudia síce radi protestujú, no vyjadriť kultivovane, úderne a stručne svoj postoj nedokáže nik. A to je veru bieda.
Kultúrne okienko je už dlhšie podozrivo prázdne... heslovito môžem spomenúť predstavenie Maškaráda čili Fantom Opery! Pre priaznivcov Pratchetta iste zábava, pre ostatných poväčšine tiež, no fascinovaný som nebol. Ďalší navštívený kúsok -- Fajčenie je drina (s podtitulom Rollingova terapia) -- vo mne tiež zanechal rozpačitý pocit a osobne sa mi najvtipnejšie zdalo, keď herec v hlavnej úlohe nevedel spojazdniť cez prestávku dočasne vypnutý meotar. Aj preto mám rád divadlo, lebo sa tam občas môže čosi nepodariť...
Hudobne vás dnes z Prahy zdraví Jazzanova, tí šťastnejší sa môžu prísť pozrieť na berlínsku n-ticu na W:ilson:c. Musím povedať, že tento rok sa mi síce zdá line-up menej zvučný ako iné roky, keď vystúpili hviezdy ako Koop, Nouvelle Vague, či Boozoo Bajou, no i tak sa okrem Jazzanovy môžete tešiť napr. na Moderat (Modeselektor + Apparat), MC Nomad a kopec dobrej elektroniky.
Na záver len pripomenutie, že život vie byť aj fajn
Áno, bez antifeministickej nôty by bol príspevok nekompletný.
